Vladislav II. Jagelo (poľsky Władysław II Jagiełło), pôvodným menom Jogaila, bol litovské veľkoknieža a poľský kráľ (1386 – 1434). Je považovaný za zakladateľa dynastie Jagelovských. V roku 1386 prijal veľkoknieža Jogaila v Krakove kresťanskú vieru sobášom s Hedvigou z Anjou (Jadwiga z Anjou), dcérou uhorského a poľského kráľa Ľudovíta Veľkého, ktorý v roku 1343 udelil mestu Stará Ľubovňa mnohé výsady a jednou z nich bolo aj právo na slobodný výčap. Svadby sa zúčastnili šľachtici a zámožní ľudia z blízkych i ďalekých krajov. Medzi darmi, ktoré novomanželia dostali bola aj šťava z cukrovej trstiny. Jogaila šťavu ochutnal a jej sladkosť ho ohromila. Trstina sa však v podmienkach strednej Európy pestovať nedala, a tak tento dar uchovával na špeciálne príležitosti.

Píše sa rok 1412 a v poľsko-uhorskom pohraničí sa vypaľujú mestá. V strednej Európe zúri vojna. Na Ľubovnianskom hrade však svitá nádej na mier. Stretli sa v ňom uhorský kráľ Žigmund Luxemburský a poľský kráľ Vladislav II. Jagelo, aby podpísali mierovú zmluvu medzi Uhorskom a Poľskom. Počas pobytu na hrade si Vladislav spomenul na dar, ktorý dostal na svadbe s Ľudovítovou dcérou. Poslal sluhov po sud. Po 26 rokoch dar v sudoch prekvasil a vznikol tak nový nepoznaný nápoj – predchodca dnešného rumu. Po ochutnaní oboma kráľmi bola zmluva podpísaná oveľa ľahšie a upevnila mier medzi Uhorskom a Poľskom. Zmluva taktiež zabezpečila vzájomnú podporu a pomoc v prípade ohrozenia krajín.

Jogaila Rum je poctou tejto nevšednej udalosti a oživením príbehu tohto regiónu.